OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Školský časopis ŠOK  (Študentské OKo)

Už sa maj‚ už nám pokoj daj

 

Už sa maj, už nám zbohom daj!

Ešteže ľudia sú múdri a vymysleli kalendár. Nebyť toho by som asi nikomu na svete neuverila, že to za oknom je (alebo skôr má byť) leto. Tak si vravím, že vďakabohu aspoň za ten posledný svetlý bod tohto obdobia − prázdniny. Ale keď tie posledné týždne sa tak vlečú. Ktosi mi poradil, aby som si teda čiarkala dni v kalendári, že to pomáha. Kdeže! Na čiarkanie mám už tri kalendáre a stále nič! J Posledné týždne som už akosi vo vyšších dimenziách ako tí ostatní naokolo, a tak dnes budem radšej stručná.
 
Blíži sa vysvedčenie = čas pohrôm. No a v súvislosti s tým som čítala, že v Česku je už z toho riadny biznis, pretože sa tam už nájdu také týpky, ktoré vysvedčenia falšujú a potom predávajú. A že vraj sa dá na tom aj celkom dobre zarobiť...Hmm, ale to neberte ako inšpiráciu!
Okrem toho všetci vieme, že inteligencia cez prázdniny dosť prudko klesá. K tomu azda len jedna rada – keď už, tak poriadne! Nieže sa budete učiť!
Tak, to by na dnes hádam aj stačilo (sľubujem, že nabudúce budem obšírnejšia). Prajem vám pekné uletené leto a ešte krajší prílet do školy v septembri.
Mysleli ste si, že to ostane len v takomto rozsahu! Ha! Tak to ma ešte nepoznáte!
 
Tak...a máme tu posledné číslo tohto školského roka. Predstavte si, že naše najbližšie číslo budete (s trasúcimi sa kolenami a obhryzenými nechtami) očakávať až v septembri. A to by sa ešte dalo zniesť, no pomyslime i na bratov maturantov, ktorým sa tohto pocitu úľavy už neujde.
Popri samých užitočných a nevyhnutných júnových písomkách bolo dokončenie tohto čísla naozaj umením, a preto dúfam, že k nemu nebudete až takí kritickí. Tak dúfam, že prípadné zdrapy papiera, ktoré držíte v rukách, aspoň naznačujú, čím by chceli byť.
Vzhľadom na to, že máme tzv. uhorkovú sezónu a v škole sa (okrem páchania všelijakých vecí na študentoch) takmer nič nedeje, som sa akosi k nijakému článku nedopracovala. Ja momentálne síce ešte potrebujem aspoň dva týždne (alebo skôr mesiace) na to, aby som sa zo školy spamätala a psychicky sa aspoň trochu zregenerovala (alebo zdegenerovala?), ale sľubujem, že v septembri to opäť roztočíme! J (a niektorých možno aj vytočíme). Nemajte preto boja, veď čakať sa oplatí – budú napríklad nové ušká a medzi nimi možno i nové talenty. Dozviete sa v septembri...
Počas roka sa nám zdá, akoby sa hodinové ručičky spomalili a vyučovacie hodiny trvali snáď večnosť. Ako náhle padnú prvé slnečné lúče a my opäť na prstoch rátame do koľkého ročníka vlastne smerujeme, príde nám neuveriteľné, ako rýchlo zas ubehol rok. Čas sa jednoducho zbláznil. Veď už aj príroda si robí, čo chce, tak prečo by aj on nemohol mávať našimi životmi? Nebyť niektorých nervydrásajúcich písomiek či nohyklepajúcich odpovedí, ani by sme nepostrehli, kedy ten rok začal. Je to len veľké plynutie času. Zo štvrtákov sa stali maturanti a o tom, že štyri roky drali lavice tejto školy svedčia už len fotky na tablách. Keď študentské oznamká naukladáte vedľa seba, vytvoria medzi svojimi stránkami úzke chodbičky a pôsobia celkom ako labyrint. Každý odkráčal vlastnou cestou a aj nás to čaká. Ja osobne sa už veľmi teším na obdobie, keď už budem držať v rukách maturitné vysvedčenie (áno, až na to, obávam sa toho pred tým) a škola sa razom premení na skutočne príjemné prostredie, ktoré nám bude akoby naschvál chýbať.
Mozog potrebuje vzdelanie rovnako ako telo pohyb. Pretože inak zlenivie. Lenže kde je tá hranica zapamätania si a voľného prieniku slov cez uši? Čím viac informácií sa snažíme zapamätať, tým viac zabúdame, stávame sa preto negramotnými? Naše hlávky tieto posledné dni pracovali naozaj statočne. Snažili sa vybojovať si číslo, ktoré ohodnotí ich tohtoročnú prácu čo najlepšie, iní sa naopak snažili len prejsť. V živote máme diametrálne odlišné sny, predstavy, taktiež i ciele a predsa náš študentov čosi spája. Príchuť sladkého koncoročného zvonenia. Oddych si zaslúži každý jeden pohybujúci sa tvor po tejto budove prezývanej tiež škola.
 
Posledné dni v škole. O čom to bude? Dobrá otázka! Každý odsek o niečom inom. Dozviete sa pár mojich subjektívnych názorov ako v každom článku, čo zbúcham. Vďaka môjmu prispievaniu do časáku som sa fakt vážne zlepšila v písaní na počítači, takže to bolo aj na niečo dobré. (Ak sa nedostanem na výšku, môžem robiť sekretárku!?) Tak, v nasledujúcich riadkoch vám ponúkam pár utešujúcich slov, aby ste dáko vydržali tie posledné dni plné rôznych nástrah.
Koniec roka nám prifrčal a nás už opäť čakajú dvojmesačné žúry. Nepokazte si to a riadne makajte, nieže presedíte prázdniny doma! Tieto dva posledné týždne sa môžu ľahko pomenovať ako mučenie teliatok. Áno, teľatá sme akože my – ale v dobrom, lebo ja neviem, ale vážne neviem, kto hrá v hlavnej úlohe vraha, mučiteľa teliatok?! Správne vám to pripomína film Mlčanie jahniat, v ktorom sa dokopy nič nestalo, nič tam neukázali, žiadne násilie, takže v pohode to môžem prirovnať k týmto dvom týždňom.
Zrazu sú vám potrebné knihy a pomôcky, o ktorých ste ani nevedeli, že ich máte?! Ak zažijete niečo takéto, je s vami zle a rovno si hoďte slučku. Ste na tom biedne. Pokiaľ ste sa neučili celý rok a prešli ste na polrok, nemusíte sa ničoho báť:
  1. Už sa nikdy nenaučíte a nedobehnete to, čo ste zmeškali – dokazuje prieskum! A je veľmi pravdepodobné, že to bravúrne vykryjete, zakryjete, pokryjete aj na konci roka. Neskôr sa môžete zamestnať ako pokrývači – máte v tom prax, takže vás musia okamžite prijať.
  2. Neprinútite sa učiť – po polročnom oddychu sa vám nikto nečuduje.
  3. Reparát nie je nič hrozné? Tak ak si toto niekto povie, tak je poriadny „inteligent”, žiadny normálny človek nechce presedieť prázdniny nad knihami!
Po prehrmení obdobia mučenia teliatok prichádza čas zošúpavania farby z lavíc, triednych misií, kde šírime dobré meno našej školy v rôznych pohostinstvách, vymieňame podložky pod stolmi a rôzne materiály na kúrenie (kupčenie s učebnicami!). Potom zabijeme polku dňa papierovačkami (výpis aktivít počas pobytu v škole) a letíme domov poskrývať všetky nože v kuchyni! Ale inak, my sme všetci duševne zdraví, to len pre istotu!
Maturanti, to je iná kasta! Budúca nádej alebo devastátori nás, ešte stále čistých neskazených študentov, sú niečo iné ako my, ktorí si tu ešte (rôčik ?) pováľame šunky. Priniesli zaiste našej škole mnoho vecí, len teraz si na žiadnu nespomeniem J! Lepšie povedané, vďaka tomu, že odišli, „toalety” na 2. poschodí sú prázdne – nijaké čakanie. Radosť pomyslieť J! Ale aspoň niečo priniesli svojím odchodom. Som zvedavá, čo prinesieme my (maturanti) o rok. Prvá kasta študentov (ľudia, ktorí sa pokúšali tento rok zmaturovať) celý rok držala a zlepšovala našej škole priemer. Takže je pred nami už len pár dní (Pár dní zvládnem, nezostanem na dne...), majte to na mysli pri vstupe do školy. A teraz vážne, všetci sa tešíme na prázdniny, tak hor sa do toho! Nebudem vás zdržiavať, je čas vyletieť z hniezda.
 
Čo dodať? Prežili sme spolu ďalší rok (závidím tým, ktorí dokonca bez nejakej ujmy), po ktorom je studnica nášho poznania opäť raz preplnená, a tak z nej treba nechať trochu (viac) odpariť J (hoci predpokladám, že s tým by problémy ani nemali byť). Neviem síce ako vám, ale mne tento rok katastrofálne rýchlo ubehol, tak len dúfam, že si prázdniny pekne pomaly užijem...
Blížiace sa plážovanie dopadlo aj na našu stále otročiacu redakciu, ktorá články odovzdala namiesto tradičného týždňového oneskorenia až po oneskorení trojtýždňovom (áno, myslím seba J). Skúste však niekoho presviedčať, aby napísal článok, keď na to sami nemáte čas. Ak sa vám teda dostane do rúk niečo aspoň trochu sa ponášajúce na (váš obľúbený) školský časopis ešte pred prázdninami, vedzte, že to budem predychávať ešte cez prázdniny, a teda sa nečudujte, keď v septembri žiaden časopis prichádzať nebude (dobre, dobre, keď na tom trváte tak možno, ale aspoň koncom októbra J).
Nejdem vás už teda zdržiavať, prečítajte časopis a rozpŕchnite sa (čo najďalej od školy) do sveta, je tu predsa nádej, že sa nestihnete v septembri vrátiť načas (osobný tip – knižka Dva roky prázdnin J). Ďalšie číslo však iste nezmeškajte – prinesieme vám nové článočky, možno pribudnú i nové posily (teda ja osobne v to stále dúfam, lebo by sme konečne aj my mohli dostať nejaké ocenenie, Zlaté Štúrovo pero, napríklad...)
Aj vy sa tak veľmi tešíte, že je už (KONEČNE) koniec školského roka? Ešte treba prežiť posledné skúšanie, následný šok z vysvedčenia a máme dva mesiace pokoj.
 
Začalo sa to 2. septembra, opäť zasa to isté, prvé vyučovacie hodiny... Začal celý kolotoč učenia. Ubehlo to tak rýchlo, že som si ani nestíhala uvedomovať všetky okolnosti. Prišla som do školy, zo školy domov, učiť sa a zase dookola to isté. Typický študentský stereotyp. Ani som nevedela ako a prvý polrok ubehol ako voda vo Vydraňke . Tak som cestou domov s polročným vysvedčením kráčala s pocitom zadosťučinenia a s neobyčajnou „radosťou“, že na tom, na čom som „usilovne“ pracovala celý polrok, sa (ako-tak) oplatilo.
Zistila som, že keď človek chce, pravidelne sa učí a verí si, dá sa zvládnuť všetko. Nie je to až také jednoduché, ale dá sa to. Ja sa viem dosť stresovať aj pre zbytočnosti a nepodstatné veci, a preto je fajn, keď mám okolo seba ľudí, ktorí ma vedia povzbudiť a rozveseliť, ale škoda, že v našej triede nie je až taký výborný kolektív.
Druhý polrok bol už úplne iný. Možno to bolo aj tým, že sme mali stále nejaké voľno, ktoré nám v prvý polrok nebolo dopriate, a tak som trochu zlenivela. Teraz som si spomenula na predsavzatie, ktoré si dávam každý Silvester. A to predsavzatie je, že by som nemala brať všetko tak vážne a následne všetko dopodrobna analyzovať. V prvý polrok bola stále iba zima a tak som sa ponáhľala domov, veď sa mi nikde nechcelo. Tento polrok som si našla princíp, ako si zadeliť čas medzi zábavu a učenie. Prišla som na to, že sa stíham v pohode všetko naučiť a takisto si ísť niekde sadnúť s kamoškami a vyrozprávať sa navzájom.
Aj preto sa už trochu teším aj na ďalší školský rok, pretože už budem štvrtáčka. Už prídem do zabehnutého systému, už si nebudem musieť zvykať na nič nové, veď budeme tí najstarší, hoci nás čaká maturita.
 
Na záver by som vás chcela potešiť niečím „vtipným“, čo som našla na internete, keď som si hľadala nejaké materiály na prezentáciu z chémie. (Prosím všetky ženy, aby prijali ospravedlnenie, aby sa neurážali za nasledujúci príspevok, pretože podľa obsahu usudzujem, že to musel písať nejaký chlap! Mimoriadne som sa na tom „pobavila“ a tak v najbližšom čísle by bolo vhodné nájsť niečo aj pre mužov, to vám GARANTUJEM!)
 
 
Chemická analýza ženy
 
Prvok: žena
Značka: wo
Objavil: Adam
Atómová hmotnosť: dohodou prijatá ako 53,6 kg, ale môže sa pohybovať v rozmedzí 40-200 kg
Výskyt: väčšie množstvo vo všetkých mestských oblastiach

Fyzikálne vlastnosti:
1. Povrch zvyčajne pokrytý pomaľovaným filmom.
2. Bod varu nemá, mrzne bez akejkoľvek známej príčiny.
3. Topí sa pri špeciálnom zaobchádzaní.
4. Horká pri nesprávnom použití.
5. Vyskytuje sa v rôznych stavoch od panenského kovu až po bežnú rudu.
6. Poddáva sa pri tlaku aplikovanom na správnych miestach.
Chemické vlastnosti:
1. Výborne priťahuje zlato, striebro a množstvo druhov drahých kameňov.
2. Absorbuje veľké množstvá drahých látok.
3. Môže spontánne explodovať bez predchádzajúceho varovania a bez akejkoľvek známej príčiny.
4. Nerozpustná v kvapalinách, ale jej aktivita sa prudko zvyšuje po nasýtení alkoholom.
5. Spomedzi všetkých človeku známych prvkov najlepšie redukuje peniaze.

Bežné použitie:
1. Dekoratívne účely, obzvlášť v športových autách.
2. Dobrá pomôcka pri relaxácii.
3. Veľmi efektívne čistidlo.

Testovanie:
1. Čistá vzorka má v prirodzenom stave ružovkastú farbu.
2. V blízkosti kvalitnejšej vzorky sa farba mení na zelenú
.

Možné riziko:
1. V neskúsených rukách veľmi nebezpečná.
2. Je nelegálne vlastniť viac ako jednu vzorku, aj keď súčasne možno spravovať viacero, ak sa nachádzajú na rôznych miestach a nedostanú sa navzájom do priameho kontaktu.

Výstraha:
DLHŠIE VYSTAVOVANIE SA ÚČINKOM TOHTO ELEMENTU JE NEBEZPEČNÉ!
 
                                                                          Michaela Liptáková, 3.a