Miss Medzilaborce 2010
Miss Medzilaborce 2010
Už tradične ako každý rok náš pán riaditeľ PhDr. Vladimír Tarča končil ôsmy ročník súťaže Miss Medzilaborce slovami: „...Možno o rok nabudúce, dovidenia.“ A ozval sa burácajúci potlesk medzi divákmi a samozrejme aj ja som si sama pre seba povedala (lebo ako vždy musím mať ku všetkému komentár a posledné slovo): „No určite posledný, to predsa počujeme každý rok.“ A moja predtucha sa vyplnila.
Zlatým klincom Laboreckých májových dní bol deviaty ročník súťaže Miss Medzilaborce, ktorý už tradične organizovalo mestské kultúrne stredisko. Pod scenár a réžiu sa už po deviatykrát podpísal náš pán riaditeľ, ktorý galaprogram aj moderoval. Počas celého galaprogramu o najcennejšiu korunku Miss Medzilaborce 2010 súťažilo osem dievčat. Štrnásťčlenná porota rozhodla, že druhou vicemiss sa stala Monika Mazancová, prvou vicemiss Natália Gubová, študentka nášho gymnázia (opäť sa dokázalo, že naše študentky sú, boli a budú vždy najkrajšie a my sme len a len radi, že sme získali aspoň jeden titul) a najcennejšiu korunku získala Martina Maliková, študentka SOŠ Andyho Warhola. Missky dekoroval manažér súťaží krásy a predseda poroty Jozef Oklamčák s podpredsedom Štefanom Skrúcaným. Titul Miss Sympatia čitatelia Podvihorlatských novín prisúdili Janke Dziakovej z Ňagova. Dekoroval ju zástupca spoločnosti FAMM Stanislav Goroľ.
V programe účinkoval spevák jordánskeho pôvodu Lobo, artistka, ktorá sa predstavila vzdušným tancom a k výbornej nálade prispel aj spevák, moderátor, tanečník a podpredseda poroty Štefan Skrúcaný.
Úvod programu bol ako vždy ukážkový a musím uznať, že nápady nášho pána riaditeľa sú skutočne originálne a že si za svoju prácu zaslúži uznanie, ktoré v týchto končinách určite nie je postačujúce. Zasa sa skutočne prekonal, čím predčil očakávania všetkých divákov. Niesol sa v duchu mystického zrodenia krásy na Olympe a naše Missky sa prezentovali ako bohyne krásy v zlatých róbach. Zámer bol možno iný, ale moje pochopenie scény a choreografie takéto. Potom nasledoval scénický tanec, skutočne na vysokej úrovni, pri ktorom sa predviedli členovia folklórneho súboru Kamjana.(O tom som skutočne presvedčená, pretože som často videla takéto choreografie v prevedení svojho bratranca, ktorý je už teraz tiež choreografom a to pôsobí až v holandskom národnom divadle Nederlands Dans Theater, takže na hodnotenie som skutočne expert a som presvedčená o tom, že by to ocenil aj on.)
Aj ja sama som bola jednou zo súťažiacich v minulých rokoch a dva týždne na prípravu takéhoto skvelého programu sú žalostne málo a určite aj teraz, ako aj pri nás, sa pán riaditeľ chytal za hlavu pri našej chôdzi po móle, pri nedodržiavaní tempa a pri nesynchrónnych predvedeniach, ktoré sme my považovali za úžasné. Ani sa nečudujem, keď pri nás chytal „infarktové“ stavy a tvrdil, že nevie, čo ho prinútilo k tomu, aby sa na to dal, a ja s ním súhlasím, lebo za týmto programom sa skrýva drina, nápady, choreografia, scenár a réžia a to všetko v jednej osobe.
Ako povedali členovia poroty, naša medzilaborecká súťaž sa úrovňou vyrovná aj medzinárodným súťažiam krásy a to už je čo povedať, keďže naše mestečko je len také malé.
Špecifikom medzilaboreckej súťaže je okrem promenády v plavkách či v spoločenských róbach, voľnej disciplíne alebo rozhovore aj promenáda v svadobných šatách, ktorá je (ako hovorí náš pán riaditeľ) skutočne grandióznou súťažnou disciplínou. Musím sa priznať, že keď som sledovala súťaž Miss Česko – Slovensko, ktorá bola nedávno v televízii, jednou z disciplín bola takisto promenáda v svadobných šatách, ktorá sa doteraz v žiadnej súťaži, okrem tej našej nevyskytovala. Podľa mňa sa určite niekde dostali k DVD-čku z našich súťaží, alebo si o úspechoch prečítali na internete, lebo takýto skvelý nápad môže skutočne pochádzať len z hlavy nášho pána riaditeľa, takže klobúk dolu pán riaditeľ, skláňam sa pred vami. Zasa sa budem opakovať, ale máme fakt NAJ riaditeľa.
A čo dodať na záver? „Možno o rok nabudúce, dovidenia.“ 
Michaela Liptáková, 3.a
